Adventný veniec je v západných kresťanských cirkvách pomôcka k symbolickému odpočítavaniu
štyroch týždňov adventu. Obvykle má podobu venca z ihličnatých konárov so štyrmi sviecami.
Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia svieca. Klasické adventné vence sa vešali na stuhách
nad stôl, na začiatku 21. storočia je veniec priamo kladený na sviatočne upravený stôl.
Vence zo zelených rastlín, rovnako ako sviečky, sa v Európe symbolicky používali už pred
príchodom kresťanstva. Rozsvietenie sviec na adventnom venci nepriamo nadväzuje na židovskú
tradíciu starú 2000 rokov – na slávenie sviatkov svetiel zvaných Chanuka. Na židovských
chanukových svietnikoch sa rozsvecuje postupne osem svetiel. Niektoré zdroje avšak odkazujú aj na
starý keltský zvyk zapaľovania ohňa uprostred zimy v zelenom kruhu z chvojiny, ktorý bol
symbolom vracajúceho sa slnka – na tento zvyk zas nadviazal pohanský Staroslovanský sviatok
zimného slnovratu Kračún. Evanjelici zvyk odrátavať advent poznali už v šestnástom storočí, ale
nebolo to priamo adventným vencom, aký poznáme dnes. Tradícia adventného venca bola založená
až v 19. storočí nemeckým protestantským teológom Johannom Hinrichem Wichernom. Ten, okrem
iného, založil mestskú školu pre chudobné deti. Tie sa ho v predvianočnej dobe každodenne pýtali:
Kedy už budú Vianoce? V roku 1839 preto vyrobil predchodcu dnešných adventných vencov zo
starého dreveného kolesa, na ktoré upevnil 19 malých červených sviečok pre všedné dni a 4 biele
sviece pre nedele. Každý deň sa zapaľovala ďalšie sviečka – vo všedné dni malá červená, v
nedeľu veľká biela. Šlo však o druh vianočného kalendára pre deti, nie o posvätný symbol slúžiaci
k modleniu.
Starší bratranec adventného venca
Za predošlý vzor adventného venca býva považovaný rakúsky Paradeisl. Konštrukcia adventnej
ozdoby bola tvorená z jedľových vetiev a jabĺk, ktoré tvorili štyri vrcholy. V každom jablku bola
umiestnená sviečka na mieste stopky. Paradeisl bol ozdobený sušeným ovocím, orechmi a
cukrom.
Sviečky podľa kresťanskej tradície
Svetlo – akumulácia svetla, postupné zapálenie väčšieho množstva sviečok je výrazom rastúceho
túžobného očakávania narodenia Ježiša Krista, ktorý je v kresťanskej viere Spasiteľom. Ježiš býva
tiež nazývaný Svetlom sveta. Je tradíciou, že na adventnom venci sú sviečky vždy zapálené proti
smeru hodinových ručičiek. Okrem meniaceho sa počtu sviečok (štyri, päť i viac) sú použité aj
sviečky rôznych farieb, z ktorých niektoré sú dosť ovplyvnené módnym trendom, ktoré logicky
vychádzajú z neznalosti kresťanských symbolov.
Rôzne vence – jeden zvyk?
Adventné vence sa líšia v používaných farbách aj v počte sviečok. Tieto tradície sú veľmi úzko
spojené s použitím a zmyslom venca, a preto sú do značnej miery rozhodujúce. V katolíckej cirkvi
sú najobľúbenejšie farby adventných sviečok fialová a ružová. Historicky je podľa kresťanskej
liturgie hlavná farba adventu fialová. Je to farba pokánia a pôstu, rovnako ako farba privítania
Kráľa – Ježiša Krista na svet. Fialová je tiež farbou utrpenie počas Pôstneho obdobia a
veľkonočného týždňa. V poslednom čase však pri oslave Adventu došlo k zmene výkladu a v
niektorých cirkvách bolo pokánie nahradené nádejou a radostným očakávaním. Zmenou
teologického výkladu sa zmenila aj liturgická farba sviec na červenú. Červená je používaná aj ako
tradičná vianočná farba, symbolizuje radosť, dôstojnosť, víťazstvo, bohatstvo a šťastie. Modrá farba
je v niektorých krajinách populárnou alternatívou fialových a červených adventných sviečok a
ozdôb. Jej častejšie používanie v období adventu je prisudzované protestantským cirkvám. Iné
varianty adventného venca zahŕňajú piatu bielu sviečku v strede venca ako symbol duchovnej
čistoty a Vianoc, často aj ako symbol Panny Márie, alebo symbol Ježiša Krista. Niekedy býva
nazývaná aj ako “Kristova sviečka”. Tá môže byť zapálená na Štedrý deň a Boží hod vianočný.
Biela je tradičná sviatočná farba v Západnej Európe. Štyri červené sviečky s jednou bielou v strede
je najčastejšie usporiadanie adventného venca protestantských cirkví.
Symbolika adventného venca
Kruhový veniec predstavuje Božiu večnosť, jednotu vzkriesenia a večný život. Vždyzelené rastliny
sú symbolom života ako takého, nezničiteľnosti, stálosti vo viere. Kruhová podoba
venca symbolizuje ustavičnú cestu slnka, a tiež večnosť. Krátke dni v decembri pred
“drsnými” nocami sú najtmavšie v roku. Je to čas bludičiek, škriatkov a bielych paní, ktorých
návšteva, ako sa verilo, zaručila veľkú úrodu pre budúci rok. Vence, ktoré boli v oknách obydlí a
dvorov, mali ukázať na cestu týmto bytostiam. A od týchto svetiel až k adventnému vencu, ktorý
ohlasuje blízke narodenie Krista, je už len krátka cesta. Adventný veniec, ako sa domnievame, je
zrejme opakovaním jedného starého zimného zvyku. Tento zvyk sa vracia tak, ako mnoho iných,
späť ku kúzlu kruhu a stojí ako symbol pre prírodné sily. Zelené vetvy boli v predkresťanskej dobe
prinášané do domov a chatrčí. Voňajúce vetvy jedlí, ako sa verilo, slúžili priateľským lesným
duchom ako útočisko a vence zo slamy mali prinášať požehnanie, odrážať zlých duchov. Preto sa
tiež zväzovali zlatými stuhami, znamením slnka.
Ako si vyrobiť ten svoj?
Originálny advent
Adventný veniec si môže vyrobiť každý sám a posledný mesiac pred Vianocami by
nemal chýbať v žiadnej domácnosti. Návod ako na to nájdete v nasledujúcom
fotopríbehu.
Potrebujeme podložku zo slamy, viazací drôt, čačinu, sviečky, držiaky na sviečky a
nápadité ozdoby. Hoci tohto roku je trendom vo vianočnej výzdobe ružovo-sivá
kombinácia, my v redakcii sme zvolili prírodné farby a voňavé materiály s rustikálnym
nádychom tradičných Vianoc.
Aby nám slama z podložky nešpinila stôl pod vencom, začistíme ju stuhou.
Ideálne je použiť čačinu z jedle, jej ihličie nepichá ako ihličie borovice, dlho si udrží svieži
vzhľad a predčasne neopadáva ako smrek. Na veniec stačí veľká vetva, z ktorej si
pripravíme tri veľkosti vetvičiek, z ktorých uviažeme telo venca.
Najdlhšie vetvičky ukladáme po vonkajšom obvode podložky, na vrchu ich prekryjeme
strednými a do stredu dávame najkratšie kúsky. Vetvičky ukladáme vždy proti smeru
hodinových ručičiek a k podložke ich pevne priviažeme drôtom.
Vopred očistené vetvičky sa priväzujú k podložke ľahšie, nadmerne dlhé konce podľa
potreby skrátime.
Uviazané telo venca pred zdobením dekoráciami opatríme držiakmi na sviečky ktoré
musia byť stabilné. Sviece musia pri používaní venca horieť bezpečne!
Aby sviečky držali na tŕňoch držiakov pevne, môžeme do dierok v sviečkach vložiť lepiacu
plastelínu. Náš redakčný veniec bude mať modernejšiu kompozíciu, sviečky radíme vedľa
seba tak, aby zabrali približne polovicu priemeru celého venca.
Druhú polovicu ozdobíme dekoračným materiálom. Môžete použiť tradičné šišky, voňavú
škoricu, klinčeky, badián, sušené plátky citrusov či rôzne bobuľové plody, oriešky a
vianočné ozdoby, ktoré máte doma.
Fantázii sa medze nekladú, ale netreba to ani prehnať. Stačí si vybrať farbu a použiť hoci
minuloročné ozdoby zo stromčeka, či drobnosti po starej mame.
Roztomilé látkové zvieratká, sánky či gombíky… Ozdoby lepšie držia, keď použijeme tavnú
pištoľ s lepidlom.
Adventný veniec by mal ladiť so vzhľadom a atmosférou miestnosti, v ktorej sa bude
používať.
Stačí nápad, trošku trpezlivosti, chvíľka práce a štyri adventné týždne pre Vianocami
môžete mať na stole napríklad takýto krásny doplnok. Ak si však radi necháte poradiť, Neváhajte navštíviť niektoré z našich predajní, prezrite si ponuku na našom e-shope a pokojne nás kontaktujte, ak máte vlastnú predstavu.