Každý rok sa na jeseň rozhoria tisíce sviečok a večer 1. novembra sa nie len Slovensko, ale aj celý svet rozsvietia v spomienke na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Ľudia sa v davoch poberajú na cintoríny, kde hroby svojich blízkych, priateľov, či neznámych ozdobia kahancami, vencami a kvetmi.
Halloweenske párty, vyrezávané tekvice, svetielka a dekorácie rôznych bosoriek či strašidiel sa nám tiež neodmysliteľne spájajú s prichádzajúcim obdobím. Čo je v skutočnosti za dvoma najvýznamnejšími sviatkami jesene?
Kresťanská tradícia
Blížiaci sa sviatok Všetkých svätých oslávime ako veľký cirkevný sviatok a zároveň ako deň pracovného pokoja 1. novembra. O deň na to si pripomenieme Pamiatku zosnulých, ľudovo nazývanú Dušičky. Sú to sviatky, ktoré kresťania slávia už stáročia a nie sú sviatkami smútku a strachu, ako sa môže zdať, práve naopak, sú sviatkami radosti a nádeje.
Sviatky, ktoré si my dnes prirodzene spájame s neskorou jeseňou, sa neoslavovali vždy začiatkom novembra. Začiatky ich slávenia siahajú už do 4. storočia po Kristovi, kedy boli známe ako sviatok všetkých svätých mučeníkov. Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát v Ríme slávil 13. mája roku 609. Až o 150 rokov neskôr zmenil pápež Gregor III. dátum slávenia tohto sviatku na 1. november.
V zmenenom dátume bol prvýkrát oslavovaný v Írsku a už nie len ako sviatok všetkých mučeníkov, ale ako pamiatka všetkých svätých, ktorí nemajú svoje miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých. Pápež Gregor IV. rozšíril tento sviatok v roku 844 na celú Cirkev a odvtedy sa v známom novembrovom dátume slávi po celom svete. Na Slovensku je 1. november významným cirkevným sviatkom a zároveň deň pracovného pokoja.
Deň Dušiček, pripadajúci na 2. novembrový deň, zaviedol opát Odilo z Cluny v roku 998. V priebehu 11. storočia sa slávenie Pamiatky zosnulých rozšírilo a v Ríme tento sviatok prijali v 14. storočí.
Dnes kresťania oslavujú tento sviatok stáročnými tradíciami. Zúčastňujú sa slávnostnej svätej omše, keďže 1. november je zároveň veľkým kresťanským sviatkom. So svojimi rodinnými príbuznými návštevujú cintoríny, kde popri kladení vencov, zapaľujúc sviečky v tichosti vyslovujú modlitbu za zosnulých. Spomínajú si na blízkych, ktorí už odišli z tohto sveta. Vence a kvety, ktoré kladieme na hroby, sú znakom úcty a uznania ich života. Horiace sviece v kresťanstve symbolizujú nádej na vzkriesenie mŕtvych a večný život.
Strašidlá, tekvice, masky a kostýmy
Mnohým sa toto obdobie, naopak, spája s pohanským sviatkom typickým pre USA, Kanadu, Veľkú Britániu, Austráliu a iné anglosaské krajiny. Halloween je pôvodom keltskou tradíciou a pripadá na večer 31. októbra a predchádza sláveniu kresťanskej podoby známych sviatkov jesene. Názov pochádza z anglického All Hallows Eve, v preklade „predvečer dňa všetkých svätých“. Prvé zmienky o tomto sviatku siahajú do roku 1745. Jeho názov sa v priebehu rokov komolil, až kým sa neustálilo jeho dnešné pomenovanie. Jeho história siaha až k sláveniu Samhain, kedy škótski Kelti slávili koniec žatvy a príchod pochmúrnejšieho obdobia, zimy.
Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, bolo chodiť od domu k domu oblečený v strašidelných kostýmoch. Výmenou za básničku alebo koledu dostávali koledníci nejaké potraviny. Strašidelné kostýmy mali byť symbolom duší zomrelých.
Najznámejšími symbolmi toho pohanského sviatku sú vydlabané tekvice, do ktorých sa vkladajú sviečky. Strašidelné osvetlené výrezy mali odháňať zlých duchov a koledníkom uľahčiť cestu v tmavých uličkách. Zlých duchov vraj sprevádzajú čarodejnice, ktoré podľa povier mali v tento čas najväčšiu moc. Práve to sú typické masky a kostýmy, do ktorých sa dnes deti v anglosaských krajinách pre zábavu prezliekajú. Ľudia totiž v minulosti verili, že v prezlečení zlých duchov zmätú a tí ich nechajú na pokoji.
Typickými farbami sú oranžová, ktorá reprezentuje jesennú žatvu a čierna, ktorá značí temnotu a smrť. Ľudia si rozprávajú strašidelné historky a príbehy a televízie vysielajú čarodejnícke a strašidelné filmy.
Mix tradícií
Tak, ako aj pri mnohých ďalších sviatkoch počas roka, dnes je prirodzené, že sa kresťanské a pohanské zvyky zlievajú. Preto aj na Slovensku môžeme zažiť halloweenske párty a akcie, kde sú ľudia prezlečení za rôzne strašidelné masky. Príbytky si ozdobujeme rôznymi dekoráciami z tekvičiek, malých strašidiel, bosoriek, svetielok alebo kvetov typických pre jeseň.
Zároveň však veľmi silnou a neutíchajúcou tradíciou ostáva návšteva cintorínov a hrobov našich blízkych či priateľov. Prichádzame takto hromadne s krásnymi vencami, kvetmi, kahancami, do ktorých vkladáme zapálené sviece a v pokojnej atmosfére vyslovujeme modlitbu alebo si len ticho spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Večer pozorujeme tisíce blikajúcich svetielok na cintorínoch, stretávame sa s rodinou a priateľmi, spomíname a užívame si pokojnú atmosféru tohto obdobia.
Aj v našich prevádzkach žijeme prichádzajúcimi sviatkami. Preto u nás nájdete širokú ponuku náhrobných vencov, kahancov a sviečok či exteriérových kvetov. Rôzne sezónne dekorácie, plné farieb a fantázie, ktoré nielen z vašich príbytkov spravia miesto, ktoré bude dýchať atmosférou jesene a sviatkov pre ňu typických. Navštívte ktorúkoľvek z našich prevádzok, nechajte sa inšpirovať a odneste si to, čo ulahodí vášmu vkusu. Tešíme sa na vašu návštevu a prajeme príjemné strávenie sviatkov jesene. 😉