Sviatky, ktoré nemajú pevný dátum. Väčšinou pripadajú na dni koncom marca alebo v apríli. Tradične Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom splne po dni jarnej rovnodennosti.
Hoci majú prevažne kresťanský charakter, sú sprevádzané aj mnohými pohanskými zvykmi. Ich oslavy sa líšia v každej krajine, dokonca aj v regiónoch v rámci Slovenska. Napovedajú, že jar definitívne vystriedala zimu.
Veľký sviatok kresťanov
Práve sviatky Veľkej noci patria medzi najvýznamnejšie sviatky cirkevného roka kresťanov. V tieto dni oslavujú zmŕtvychvstanie (vzkriesenie) Ježiša Krista po jeho umučení a smrti na kríži.
Udalosti týchto dní veľmi úzko súvisia s významným sviatkom Židov – Pesach, ktorý oslavujú približne v rovnakej dobe. Aj názov tohto sviatku treba hľadať práve v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť izraelských otrokov do ich rodnej zeme a Boh preto trestal jeho krajinu 10 ranami. Posledná z nich hlboko zasiahla aj samotného faraóna, pretože mu zomrel najstarší syn, keď Egyptom prechádzal anjel smrti a zomreli všetky prvorodené deti. Po tejto udalosti faraón prepustil zotročený ľud.
Táto rana však obišla príbytky tých, ktorí veraje svojich dverí potreli krvou obetovaného baránka, symbol Ježiša Krista. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, Boh pomohol vyslobodiť Židov z Egypta prechodom cez Červené more, ktoré svojou rukou rozdelil a vysušil. Práve obídenie a prechod predstavujú veľké skutky, ktorými Boh vyslobodil svoj ľud z otroctva – označované aj slovom pésach. Židia si tieto veľké skutky každý rok pripomínajú a sviatok nazvali Veľká noc.
Symbolika prechodu zo stavu otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva v podobe prechodu zo života v hriechu do života v Božej milosti, ktorý nastal po smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Ukrižovanie bolo pravdepodobne zámerne naplánované práve na obdobie tohto významného židovského sviatku.
Keďže symbolika týchto dvoch udalosti je blízka, nakoniec sa spojili viaceré prvky obdobia osláv a pripomenutia si týchto významných dní.
Zvyky pohanov sme si zachovali dodnes
Veľká noc sa podobne, ako aj iné kresťanské sviatky, preniesla v podobe osláv aj mimo cirkev. Práve pohanské sviatky príchodu obdobia jari sa opäť časovo prekrývajú s týmto veľkým sviatkom v kresťanskej cirkvi. Mnohé ľudové tradície prevzali viacero zvykov a obyčajov z predkresťanského obdobia.
Keďže sa Veľká noc a jej oslavy priamo viažu na deň jarnej rovnodennosti a oslavu príchodu nového ročného obdobia, mnohé zvyky a symboly týchto dní sú prevzaté priamo z pôvodných pohanských tradícií.
V tejto súvislosti môžeme spomenúť napríklad korbáč a vodu. V niektorých častiach našej krajiny je pre Veľkonočný pondelok typický len korbáč a šibanie dievčat, najmä pre západné Slovensko.
Na východnom Slovensku naopak prevláda len oblievanie vodou. Stretneme sa však aj so spojením oboch tradícii. Korbáč vyrobený zo zelených prútov mladej vŕby má symbolizovať energiu a silu Matky prírody, ktorá má byť práve šibaním presunutá na dievčatá a ženy. Voda, ktorou sú ženy oblievané, má priniesť zdravie a plodnosť pre ženu. ?
Práve pre toto obdobie sú typické kuriatka, jahniatka, malé zajačiky alebo vôbec všetky mláďatká, ktoré sú symbolom nového života prebúdzajúceho sa práve na jar. Rovnako tak mnohé jarné kvety, mladá zelená trávička, kvitnúci zlatý dážď alebo bahniatka.
Keďže v minulosti boli ľudia odkázaní práve na to, čo si dokázali sami vypestovať a odchovať, každé mláďa a rastúca nová plodina boli vítané a oslavované, ako symbol toho, že ďalší rok bude úrodný a bude čo jesť.
Doladia atmosféru prichádzajúcej jari
Popri „povinnom upratovaní“, keď naše domácnosti pripravujeme na najkrajšie sviatky jari, sa každá miestnosť rozžiari typickými dekoráciami. Pestré farby, ozdoby, maľované vajíčka, zajačiky, kuriatka, jahniatka, ozdobené bahniatka, kvitnúci zlatý dážď.
Moderné dekorácie v rôznych pestrých farbách je možné dnes kúpiť naozaj na každom kroku. Viete však aj význam jednotlivých doplnkov typických pre Veľkú noc? Každý v sebe nesie istú symboliku.
Baránok – jeho symbol sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy a pre Židov je zároveň typickým pokrmom na sviatok Paschy (Pésach), kedy si pripomínajú svoje vyslobodenie z Egypta. V kresťanstve je naopak jedným zo symbolov Ježiša Krista.
Kríž – patrí medzi najdôležitejšie kresťanské symboly, pretože Kristus bol ukrižovaný na kríži.
Sviečka – v mnohých kultúrach je chápaná ako symbol života. Zároveň je symbolom vzkrieseného Krista – sviečka paškál sa tak zapaľuje pri každom krste, ako aj na pohreboch.
Oheň – veľkonočné bohoslužby sa začínajú zapálením ohňa na sviečke, ako symbol víťazstva Ježiša Krista nad temnotou a hriechom.
Vajíčko – dekorácie v takejto podobe majú symbolizovať opäť nový život, keďže vajíčka obsahujú zárodok nového života. V mnohých kultúrach je vajíčko symbolom plodnosti, života a znovuzrodenia. V ľudovej tradícii sa objavil zvyk maľovania kraslíc. V kresťanstve symbolizujú aj prázdny hrob Ježiša, z ktorého vstal z mŕtvych – symbol nesmrteľnosti.
Ženy a dievčatá na veľkonočný pondelok práve tieto maľované kraslice pripravujú a rozdávajú šibačom a kupačom ako dar lásky a odpustenia.
Zajačik – tento symbol pravdepodobne pochádza ešte z predkresťanských dôb a nenáboženských tradícií. Pravdepodobne má pôvod v pohanských oslavách príchodu jari. Často krát ale aj takéto symboly prešli práve do kresťanských tradícií.
Korbáč – aj jeho pôvod sa rovnako predpokladá v starých pohanských zvykoch a je dôverne známy v rôznych oblastiach po celom Slovensku.
Tento rok sa tzv. Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou, ktorá pripadá na 14. apríla a zavŕši sa najväčším sviatkom kresťanského cirkevného roka – Veľkonočnou nedeľou a to 21. apríla.
V nasledujúcich dňoch môžete zavítať do ktorejkoľvek z našich prevádzok po celom Slovensku, kde na vás budú čakať rôzne klasické a moderné veľkonočné dekorácie, ale aj živé dekorácie v kvetináčoch v podobe rozšírenej ponuky „jarničiek“. Vyzdobte si aj vy svoj domov a prineste doň dokonalú atmosféru jari a sviatkov Veľkej noci. ?